Ideme od zlozvyku k distrakcii
Zo školy do postele, z postele zas do lavice
Naše tváre drevom podložené
V ústach pachuť horkej kávy
Sa škriabu naspäť na jazyk
Ale tento pocit prejde, moc si naňho nezvykaj
(tento po-po-po-pocit prejde a-a-a-a)
Ale tento pocit prejde, moc si naňho nezvykaj
(tento po-po-pocit prejde a-a-a-a)
V meste, kde vyhorel dom dôchodcov hneď pri požiarnej
Som sa zatváral do izby a písal si na papier
Keď som bol malý, nechápal som, prečo by si niekto ničil zdravie
Bolo nám šťastne, ale dospeli sme toho skúsili omnoho viac
A tie dozvuky prebdených nocí
Jedine tie vedia, že vážne kto si
Sedím sám v kuchyni za stolom bosý
Sedím pred zrkadlom, pýtam sa: kto si?
Vždy som rád ostával ticho a nevravel nič
Som oblečený v tom, čo vždy
Sadnime si na lavičku s výhľadom na mesto
Pod Tatrami je chladno na dennom
Učíme sa žiť len aby to proste ubehlo
Nie, nie, všetko mi je jedno
(No, jedno... ako, hm, eh)
Nie, nie všetko mi je jedno